Pondelok, 18 Dec 2017

História mesta PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Pondelok, 11 August 2008 23:13

 Medzilaborce ležia v severovýchodnej časti východného Slovenska, na sútoku Laborca a Vydraňky. Mesto je vzdialené 42 km severne od Humenného a 34 km severovýchodne od Stropkova. Na štátne hranice s Poľskom je len 9 km. Údolie Laborca je z východnej strany ohraničené vrchmi Magura a Kyčera, zo západnej vrchom Kamjana.

Pôvod názvu Medzilaborce: 1. Podľa Anonymovej kroniky v 13. kapitole je uvedená etymológia slova Laborec. Laborec bol veliteľom a vládcom hradu Hung a celej severovýchodnej oblasti Slovenska. Keď prichádzali Maďari, dal sa na útek smerom k hradu Zemplín (Zemlun), ale vojaci Amošovi ho chytili a obesili na brehu rieky, ktorá sa od tej doby volá Laborec.

2.V letopisoch a kronikách sa spomína, že pri príchode Maďarov na naše územie vládol v susednom Bulharsku knieža Salan, u nás akýsi Ruga. Spomína sa i meno kniežaťa Laborca. Podľa kroniky bol to Bulhar. Jeho osud bol tragický. Prehral bitku s Arpádom a našiel smrť v prudkom toku rieky, ktorú ľud na jeho počesť pomenoval Laborcom.

3. Iný prameň, legenda, hovorí, že rieka Laborec bola pomenovaná po staroruskom kniežati Laborcovi, ktorý vládol v 9. storočí veľkému užhorodskému kniežatstvu a ktorého uhorské vojská po páde užhorodského zámku prenasledovali údolím rieky Sviržavy (Laborca). Na sútoku dvoch riek ho chytili (lokalita dnešných Medzilaboriec) a v roku 903 popravili. Existujú domnienky, že na tomto mieste bola aj osada Sviržava, ktorú neskôr premenovali na Laborec. Podľa iných názorov sa predpokladá, že osada vznikla o niečo neskôr, počas valašskej kolonizácie, keď sa pastieri usadzovali v údoliach riek pod Poloninskými Karpatmi. Pomenovanie Laborec jestvuje dodnes, hoci úradne je pomenovanie Medzilaborce. Najstaršia zmienka o Medzilaborciach je v donácii uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1347, v ktorej sa územie uvádza medzi 92 obcami panstva Drugetovcov ako Mezobrod. Vlastníkmi Medzilaboriec boli v 14.-16. storočí Drugetovci, od roku 1684 Csákyovci a v 19. storočí Andrássyovci. K Medzilaborciam boli pripojené susedné dediny: Vydraň roku 1965 a Borov v roku 1972.

V roku 1612 sa v Medzilaborciach zriadila píla a dva mlyny a v roku 1631 prvé potravinárske obchody a hostince. Pracovných príležitostí bolo veľmi málo, obyvateľstvo bolo odkázané temer výlučne na poľnohospodárstvo. Životná úroveň ľudu bola veľmi nízka. Život občanov Medzilaboriec a okolia sa menil v priebehu ďalších dvoch storočí len nepatrne. I. tereziánska úprava nevoľníckych pomerov z 18. storočia prenikla do tejto oblasti neskoro.

Výraznejšie zlepšenie životných podmienok nastalo až v druhej polovici 19. storočia, k čomu výrazne prispela výstavba železnice, ktorá prechádzala cez Medzilaborce a Lupkovský priesmyk do Poľska. Obec bola napojená na železničnú dopravu v roku 1870. Železnica spojila Medzilaborce s hospodárskymi a kultúrnymi centrami Uhorska, od ktorých boli dovtedy takmer úplne odrezané. Z údajov o sčítaní obyvateľstva a majetku, ktoré bolo v roku 1900, sa dozvedáme: Medzilaborce mali 1 333 prítomných obyvateľov, 108 cudzincov, 142 obyvateľov bolo v cudzine. Bolo tu 187 domov, z toho 163 drevených a 24 kamenných.
Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1910 žilo v Medzilaborciach 1561 osôb. Na rozhraní 19. a 20. storočia nachádzali obyvatelia Medzilaboriec a okolia zdroj obživy v okolitých rozsiahlych lesoch – pílili a zvážali drevo, pálili uhlie, ale hlavne sa zaoberali pastierstvom a poľnohospodárstvom. V roku 1885 mal v Medzilaborciach statok gróf Andráši, ktorý mala v prenajme vdova Schonfeldová. Z poľnohospodárskeho súpisu v roku 1895 sa dozvedáme, že najviac hospodárstiev mala obec Habura 194, Čertižné 146 a Medzilaborce so 142 hospodárstvami boli na treťom mieste. Rozvíjajúci sa kapitalizmus v tomto čase nepriniesol pre Medzilaborce a ich okolie žiadne výrazné zlepšenie. Oblasť bola bez priemyslu a obchodu. Poľnohospodárstvo malo veľmi nízku úroveň. Takáto situácia mala neblahé sociálne dôsledky – chudobu., nedostatok základných potravín. Začala sa aj prvá veľká vlna vysťahovalectva, občania odchádzali za prácou do Belgicka, Francúzska, USA a Kanady.

Utrpenie ľudu sa ešte prehĺbilo počas prvej svetovej vojny, v ktorej zohrali dôležitú úlohu karpatské priesmyky. Odohrali sa tu veľké bitky medzi ruskými a rakúsko-uhorskými vojskami. Už v polovici septembra 1914 zadržali vojská ruskej armády nástup protivníka a po prvej porážke ho donútili k ústupu ku karpatským priesmykom s veľkými materiálnymi stratami. Koncom novembra prekročili ruské vojská pod vedením generála A.A.Brusilova, veliteľa ruskej armády, Karpaty v priestore od Užhorodu až po Dukliansky priesmyk a Medzilaborce sa stali sídlom jeho štábu. V priestore Lupkovského priesmyku bojovala po boku vojakov ruskej armády aj Česká družina. V roku 1929 bol Českej družine postavený pamätník pri bývalej hasičskej zbrojnici, ktorý pripomína návštevníkom mesta dodnes túto historickú udalosť. Boje ruskej armády pokračovali so striedavými úspechmi až do 6. mája 1915, keď ruské vojská opustili toto územie. V roku 1915 bol zničený aj Monastyr v Krásnom Brode, ktorého zašlú slávu pripomínajú už len jeho ruiny. Ako vyzeral dokumentuje aj fotografia z roku 1915. Prvá svetová vojna priniesla obyvateľstvu Medzilaboriec a okolia nesmierne útrapy. Počas bojov sa z Medzilaboriec a okolia takmer dve tretiny obyvateľstva presťahovali až k Miškolcu a Debrecenu. Skončenie prvej svetovej vojny roku 1918 a vznik Československej republiky prijal ľud s úľavou a nádejami na lepšiu budúcnosť.

Rozvoj mesta a okolia nenastal ani počas prvej Československej republiky. Hospodárska situácia Medzilaboriec a okolia bola veľmi zlá. Väčšina pasienkov a lúk patrila Andrášiovcom a továrnikovi dr. K. Škodovi. Priemysel prakticky neexistoval, jeho jediným reprezentantom bola píla, ktorá sa začala stavať roku 1921 a čiastočnú prevádzku začala o rok neskôr. V rokoch 1923-1934 nastala druhá vlna vysťahovalectva a Medzilaborce a okolité dediny opustilo 1578 obyvateľov, ktorí odišli za prácou do celej Európy a Ameriky. V 30. rokoch patril Medzilaborecký okres medzi najchudobnejšie a najzaostalejšie v celej republike. Počas druhej svetovej vojny obyvateľstvo Medzilaboriec a okolia si vytrpelo veľmi veľa útrap. Na území mesta sa v roku 1943 formoval partizánsky oddiel, ktorý viedol otvorený boj proti fašistom. V okolí Medzilaboriec, Humenného a Sniny operovala partizánska skupina Čapajev. V okolí mesta sa odohrali tvrdé boje a to od 8. septembra až do oslobodenia mesta 26. novembra 1944 jednotkami 4. ukrajinského frontu a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Bilancia vojnových udalostí bola strašná: z 3170 domov bola polovica vážne poškodená, 47 obcí bolo spustošených. Následky vojny obyvateľstvo pociťovalo ešte dlhé roky. Pri príležitosti 27. výročia vzniku Sovietskej armády, 23. februára 1945 bolo v Medzilaborciach založené Štátne ruské gymnázium, ktoré zohralo veľmi významnú úlohu v povojnových rokoch pri rozvoji vzdelania obyvateľstva rusínskeho etnika a výchove novej inteligencie.

Medzilaborce a jeho okolie boli bez priemyslu, a preto vtedajšie vedenie rozhodlo, že v Medzilaborciach bude postavený strojársky závod. 1. mája 1958 bol položený základný kameň závodu – Transporta. V roku 1971 po rekonštrukcii starého mlyna sa začala prevádzka nového závodu Jablonecké sklárne (neskôr Lusk).Po prvýkrát sa mestečko Medzilaborce stáva okresným centrom v roku 1910. Z hľadiska historického je dôležitý fakt, že po oslobodení v roku 1945 sa Medzilaborce stali prvým okresným sídlom na území ČSR. Túto funkciu plnilo mesto do roku 1960. Od roku 1960 patrilo do okresu Humenné. Okresným mestom je znovu od roku 1996.

argaiv1143

 

Posledná úprava Pondelok, 23 November 2009 17:10